V rámci modulárnych drevostavieb sa často využíva možnosť vetrania pomocou rekuperácie. Systém rekuperácie nám umožňuje zaistiť dostatočnú výmenu vzduchu v objekte a tým zabezpečiť zdravé vnútorné prostredie. Vďaka stále čerstvému vzduchu v dome sa cítime svieži – necítime únavu, netrpíme bolesťami hlavy a lepšie sa sústredíme. Ako príjemný bonus nám vďaka spätnému zisku tepla klesnú náklady na vykurovanie.
Kvalita vnútorného prostredia v objektoch má obrovský vplyv na naše zdravie a psychickú pohodu. Hygienické normy uvádzajú potrebnú výmenu vzduchu v miestnosti na zaistenie dostatočného vetrania – minimálna dávka vonkajšieho vzduchu na osobu je 15 m3/h, odporúčaná 25 m3/h. Zároveň by intenzita vetrania v miestnosti nemala byť nižšia než 0,3 h-1 (0,5 h-1 odporúčané). To znamená, že za hodinu by sa mala vymeniť minimálne 1/3 objemu vzduchu v miestnosti.
Určite si všetci vybavíme pocit, keď vstúpime do nedostatočne vyvetranej miestnosti: vzduch je vydýchaný a ťažký. V takej miestnosti sa necítime dobre, padne na nás únava, môže nás rozbolieť hlava a nemôžeme sa sústrediť. Je to spôsobené vysokou koncentráciou CO2 vo vzduchu. Každý človek prirodzene vydychuje nemalé množstvo CO2, ktoré sa dostáva do okolitého vzduchu, čím sa pri nedostatočnom vetraní zvyšuje jeho koncentrácia v miestnosti. Odporúčaná maximálna hodnota koncentrácie CO2je 1 500 ppm, pričom už pri hodnote 1 000 ppm väčšina ľudí pociťuje príznaky únavy a diskomfortu. Hodnoty nad 5 000 ppm už spôsobujú zdravotné riziká, ako napr. zvýšený tep či nevoľnosť.
Pokiaľ sa teda ráno budíte nevyspaní a s bolesťou hlavy, môže za to pravdepodobne nedostatočné vetranie miestnosti a tým zvýšená koncentrácia CO2, ktorá môže v nevetranej spálni dosahovať ráno hoci aj 2 až 3-násobok maximálnej odporúčanej hodnoty.
Trend znižovania energetickej náročnosti budov vedie k zatepľovaniu stavieb a utesňovaniu ich obálky. Tepelná izolácia plášťa budovy a utesnené okná zabraňujú úniku tepla z objektu, ale zároveň aj prísunu vonkajšieho vzduchu dovnútra. Netesnosti, ktoré pri starších stavbách podporovali výmenu vzduchu, sú v dnešných novostavbách natoľko minimalizované, že už nestačí otvoriť okno 2x denne. Nedostatočnou výmenou vzduchu stúpa okrem CO2 aj vlhkosť a s tým súvisí možnosť vzniku plesní. Potrebnú výmenu sa potom snažíme doháňať celodenne otvorenou mikroventiláciou, čím sa v podstate vraciame späť k „prefukujúcim oknám“, a želaná úspora v rámci úniku tepla je preč.
Zaistenie vetrania pomocou rekuperácie je vhodné tak pre novostavby, ako aj pre novo zateplené už dlhšie postavené domy. Jednoducho pre všetky objekty, v ktorých chceme zaistiť kvalitné vnútorné prostredie s minimalizáciou nákladov na vykurovanie.
Rekuperácia – spätný zisk tepla – funguje tak, že privádzaný čerstvý vonkajší vzduch prechádza cez rekuperačný výmenník, ktorý je umiestnený vo vnútri vzduchotechnickej jednotky, kde sa stretáva s teplým vzduchom odvádzaným z objektu. Cez teplovýmennú plochu výmenníka dochádza k odovzdaniu tepla medzi teplým odvádzaným a chladným privádzaným vzduchom. Čerstvý vzduch ohriaty od odpadného prúdi dovnútra budovy, odvádzaný znehodnotený vzduch z budovy von.
Celková tepelná strata objektu pozostáva zo straty tepla prestupom konštrukciami a straty tepla vetraním. Vďaka princípu spätného zisku tepla sme schopní využiť už vyrobené teplo, vrátiť ho späť do objektu a tak znížiť stratu tepla vetraním – tá tvorí pri dobre zaizolovaných budovách cca 1/3 celkovej tepelnej straty. Miera spätného využitia je daná tzv. účinnosťou rekuperácie, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 0–100 %.
Bežné vetranie oknami má účinnosť 0 % – pri otvorenom okne je teplý vzduch bez úžitku odvádzaný von a je nahradený čerstvým studeným vzduchom zvonku. Naopak, pokiaľ by sme boli schopní ohriať privádzaný vzduch od odvádzaného na rovnakú teplotu ako má odvádzaný vzduch, vetrali by sme s účinnosťou 100 % = bez straty energie. Túto účinnosť však nie je technicky reálne dosiahnuť.
Moderné rekuperačné jednotky majú účinnosť spätného získavania tepla od 60 do 95 % a sú teda schopné ohriať prívodný vzduch na teplotu len o niekoľko stupňov nižšiu, než je teplota v dome. Tak sú tepelné straty vetraním minimalizované a celková tepelná strata objektu sa zníži o cca 30 % oproti klasickému vetraniu oknami.
Nižšia tepelná strata objektu znamená nižšie náklady na prevádzku systému vykurovania, často i možnosť inštalácie zdroja tepla s nižším výkonom a s tým súvisiacich ušetrených obstarávacích nákladov.
Pri stavbách našich modulových domov spolupracujeme už niekoľko rokov s firmou Evora, ktorá patrí medzi tie najlepšie na trhu technológií (nielen) pre pasívne domy. Pomáha vytvárať príjemné a komfortné prostredie pre život s minimálnymi nákladmi na prevádzku a minimálnym vplyvom na životné prostredie. Taká je i naša filozofia, preto sme nadviazali spoluprácu práve s nimi. Česká spoločnosť Evora vybavuje všetky naše modelové domy i domy určené na neskorší predaj rekuperačnými jednotkami. Máme s nimi skvelé skúsenosti a našim klientom ich odporúčame ako prvú voľbu.